A to pre samosprávy, podnikateľov aj tretí sektor. Miestnu akčnú skupinu aj naďalej povedie jej predseda Jozef Záhora, ktorý je zároveň starostom Oravského Podzámku a čelným predstaviteľom hudobného zoskupenia Oravskí richtári.
Ste predsedom Miestnej akčnej skupiny Orava. Aký cieľ ste si stanovili na úplnom začiatku?
V prvom rade by som sa chcel poďakovať všetkým členom, že ma na valnom zhromaždení opäť zvolili za predsedu, aj keď to nie je ľahká úloha, pretože štatutári MAS majú obmedzené možnosti čerpania dotácií z jednotlivých výziev. Od začiatku sa snažíme, aby sme pritiahli čo najviac financií do regiónu. Aby ich mestá a obce, podnikatelia či občianske združenia mohli čerpať na svoju činnosť alebo rozvíjať komunitnú činnosť.
Ako by mohli tieto finančné prostriedky využiť?
Podnikatelia nimi zlepšujú podmienky pre výrobu a pre zamestnancov. Obce prinášajú občanom niečo nové, aby sa zlepšil komunitný život a rovnako sú dôležité aj pre občianske združenia, nielen na činnosť, ale aby si skvalitnili podmienky na prácu, ktorú vykonávajú. Spolu s podpredsedom Alojzom Lajčinom sa budeme v nasledujúcom období snažiť, aby financie do regiónu prišli a aby bol výsledok viditeľný.
MAS Orava v roku 2024 oslávi okrúhlych desať rokov. Spomínate si ešte, ako vznikala?
Keď sme začínali s miestnou akčnou skupinou, išli sme sa pozrieť do iných regiónov, kde už boli viditeľné výsledky práce MAS-iek. Boli sme v regióne okolo Veľkého Krtíša na poznávacom stretnutí, navštívili sme aj Moravu. Všade sme naberali skúsenosti, čo a ako dokáže MAS priniesť do regiónu, nielen samospráve, ale aj podnikateľom, živnostníkom. O vznik sme sa uchádzali aj v prvom programovacom období, keď vznikali miestne akčné skupiny, neboli sme úspešní.
Potom bola opäť výzva, začali sme robiť osvetu medzi starostami. Manažéri Tomáš Moravčík a Ondrej Šeliga videli za horizont a boli hnacím motorom, vďaka čomu sa vznik podaril.
Keď sme vedeli, že nám bude pridelený štatút, bolo potrebné rozšíriť kapacity. Našťastie sme našli rovnako šikovnú manažérku Beatku Radzovú. Za uplynulé obdobie sa vystriedalo v MAS-ke viac ľudí, ktorí boli prínosom a patrí im za to poďakovanie.
Hneď na začiatku ste si museli zvoliť správnu stratégiu.
Áno, bolo to dôležité. Našim cieľom bol a stále je rozvoj regiónu. Tvorba stratégie sa stala hnacím motorom, aby sme si definovali, čo v regióne potrebujeme. Pri jej zostavení sme vychádzali najmä z daností, ktoré máme, či už prírodné, kultúrne alebo historické.
Prečo si myslíte, že je to pre samosprávy výhodné?
Od začiatku bolo našim cieľom, aby si každá samospráva našla niečo, čo by chcela vybudovať na svojom území. Potom už bolo na konkrétnom starostovi, primátorovi, aký projekt po vyhlásení výzvy pripraví. Zlým nastavením systému ale niektorí starostovia strácali motiváciu.
V akom zmysle?
Celý proces dlho trvá. Od posudzovania žiadostí po preplácanie financií. Projekty, ktoré šli cez IROP, od podania projektu cez realizáciu a preplatenie sa darilo realizovať. Najproblematickejšie boli projekty, ktoré šli cez PPA. Niektoré trvali aj dva-tri roky. Medzitým sa zvýšili ceny, starostovia chceli ustúpiť od realizácie projektov. Chcem však oceniť všetkých starostov, že aj napriek všetkým komplikáciám dotiahli projekty a doťahujú ich ešte aj po troch rokoch. Riadiaci orgán nekonal a doslova hádzal starostom polená pod nohy.
Keď sa rozprávame o rozvoji regiónu, splnila MAS Orava už svoj cieľ, ktorý si na začiatku stanovila?
Myslím, že proces rozvoja nie je ukončený, je to živý organizmus, s ktorým treba robiť a prispôsobovať. S úsmevom spomínam, že keď sme zakladali MAS Orava – bolo nás päť starostov a manažéri – tak vtedy sme podelili peniaze za pol dňa s takým veľkým oduševnením. Nakoniec nás všetky predpisy zviazali.
Na ktoré projekty ste najviac hrdý?
Projektov je veľa. Teší ma, že sa v Dolnom Kubíne a Trstenej podarilo vybudovať trhové miesta. Ďalej bola podporená Spišská katolícka charita, Inštitút V.I.A.C a čo ma tiež potešilo, že finančné prostriedky šli aj na rozvoj technológií a inovácií pre podnikateľov. Keď idem po dedinách vidím zrealizované hoci aj drobné projekty, ktoré však pre danú samosprávu majú veľký význam. Takým je napríklad historická zvonica v Pokryváči.
Je paradoxom, že ako predseda MAS Orava, ktorá má za cieľ pomôcť regiónu, sa kvôli predpisom nemôžete ako starosta obce zapojiť do výziev ako ostatní.
Beriem to ako obetu. Síce mám aj informácie, a aj by som videl v obci Oravský Podzámok veľa možností ako do nej niečo nové priniesť. Niekto toho predsedu ale robiť musí.
Aká je spätná väzba na MAS Orava, keď sa o nej rozprávate so starostami alebo keď máte zasadnutie členov?
Všeobecne poviem, že dobrá, ale záleží, samozrejme, od toho, do akej fázy sa podarilo starostovi dotiahnuť projekt. Ako som už spomínal vyššie, administratívne prekážky sú pre nich skutočne demotivujúce.
Sídlo MAS Orava sa nachádza v Oravskom Podzámku. Nielen toto miesto ale aj celý región Oravy je bohatý na tradície či históriu.
S tým musím len súhlasiť. Aj keď treba povedať, že my čo tu žijeme vidíme pozitíva. Treba sa pozrieť aj inde, do zahraničia a pozerať sa na to, čo by sa u nás dalo zmeniť. Je naozaj dobré, keď si každý región drží to svoje, ale treba ísť aj s dobou a inovovať. Mali by byť zachované aj tradície, aj keď, v takej podobe ako boli pred možno 40 rokmi, ich už neuvidíme. Je však dôležité, aby ľudia, ktorí majú k tradíciám silný vzťah, mali aj vytvorené podmienky a financovanie, aby mohli zvyky udržiavať.
Chcem všetkých obyvateľov povzbudiť k hrdosti na náš región, MAS Orava sa aj naďalej bude snažiť postupnými krokmi zlepšovať propagáciu Oravy. Jedným z krokov je zavedenie regionálnej značky kvality.
Určite sa zhodneme na tom, že MAS Orava v prvom rade spája. Či už starostov, obce, združenia, ľudí. Ale také niečo robíte v zoskupení Oravskí richtári, kde spolu s viacerými starostami hráte a spievate ľudové piesne. Ako to vzniklo?
Pomaličky sa folklór z nášho územia vytráca. Stále sa tomu venuje menej a menej ľudí. Ani podpora zo strany štátu či samospráv nie je výrazná. Tak sme sa rozhodli, že folklór aj osobne podporíme. Myšlienka vznikla spontánne v roku 2015, dnes naše zoskupenie tvorí deväť súčasných, ale aj emeritných starostov. Vydali sme CD s ľudovými piesňami a chystáme sa natočiť aj dva klipy.
Chodievate aj na vystúpenia?
Chodievame všade tam, kde nás pozvú. Boli sme v Čechách, na Morave, niekoľkokrát v Chorvátsku a Poľsku. Tento rok by sme sa mali zúčastniť na Hontianskej paráde v Hrušove, kde budeme jedným zo súborov, ktoré budú reprezentovať Oravu. Máme aj svoju hymnu s názvom Či to zvony zvonia. Zozbierali sme staré pesničky po obciach, nie všetky sme použili, niektoré máme stále odložené.
Inšpirovali ste sa podobným zoskupením?
Dovolím si tvrdiť, že takýto formát na Slovensku nie je a možno by sme ho nenašli ani v Európe.
